Podľa schematizmov prešovskej gréckokatolíckej eparchie veriaci tejto cirkvi žijúci v Stropkove patrili do farnosti Bokša. Po 1. svetovej vojne sa počet gréckokatolíkov v meste zvyšoval, takže vznikla potreba založiť samostatné cirkevné spoločenstvo. Tieto plány sa mohli uskutočniť, pretože v meste sa usadila komunita rehoľníkov z Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, populárne nazývaná redemptoristi.
Veriaci sa pod vedením redemptoristov zhromažďovali na modlitbách v kláštornom chráme Najsvätejšej Trojice. Keď sa počet gréckokatolíckych redemptoristov zväčšil, pribúdali aj aktivity. Okrem pravidelných bohoslužieb podľa liturgického obdobia, vysluhovania sviatostí, v chráme sa napríklad konala aj slávnosť prvého svätého prijímania. Zároveň na väčšie sviatky prichádzali do kláštorného chrámu aj pútnici z okolitých farností, často na čele so svojimi farármi.
Ďalší krok smerom k založeniu farnosti sa uskutočnil po 2. svetovej vojne. Výstavba chrámu svätých Cyrila a Metoda napomohla tomu, že spoločenstvo gréckokatolíckych veriacich sa ešte viac zaktivizovalo. Keďže po februári 1948, keď sa moci v štáte ujali komunisti, redemptoristi nemohli pôsobiť v Stropkove oficiálne ako rehoľné spoločenstvo, aj výstavba chrámu a ich apoštolát bol navonok prezentovaný ako zakladanie novej farnosti. Keď bola v roku 1950 úradne zakázaná gréckokatolícka cirkev, komunisti jej majetok previedli na pravoslávnu cirkev.
Ani po udalostiach tzv. Pražskej jari sa pravoslávna cirkev nechcela vzdať ľahko získaného cirkevného majetku. Gréckokatolícki veriaci v Stropkove preto 26. októbra 1968 vysťahovali pravoslávneho farára, čo sa žiaľ neobišlo bez násilností. Farár na ľudí hodil úľ s včelami a za niekoľko dní podal trestné oznámenie. V januári 1971 za to skončili vo väzení tri ženy.
Dňa 26. apríla 1970 bol úradne zatvorený chrám pre gréckokatolíckych veriacich, ktorí nechceli pristúpiť na nespravodlivé podmienky spoločného užívania priestorov s pravoslávnou cirkvou. Nebolo však iné riešenie, preto dňa 14. októbra 1970 redemptorista Bohumil Čelůstka podpísal dohodu o spolunažívaní v chráme s pravoslávnou cirkvou. Podpis dohody iba na krátky čas zmiernil napätie, ale nevyriešil zásadné problémy, preto naďalej pokračovali konflikty. Takýto stav trval až do pádu komunistického režimu v novembri 1989.
Farnosť naďalej spravujú redemptoristi. Od 11. apríla 2011 do farnosti patrí centrum mesta Stropkov a územie mesta, ktorého južnú hranicu tvorí ul. Kukučínova, časť ulice Matice slovenskej, Športová, Námestie SNP a Cintorínska. Západnú hranicu farnosti vymedzuje rieka Ondava.
