Kláštor Najsvätejšej Trojice

Prvú komunitu, ktorá sa koncom decembra 1921 usadila v bývalom kláštore františkánov v Stropkove, tvorili redemptoristi dvoch obradov: rímskokatolíci a gréckokatolíci. Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie pozval redemptoristov práve preto, aby mohli pracovať aj medzi gréckokatolíkmi. Túto úlohu na seba vzali ako prví dnes už blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka a Stanislav Nikolaj Nekula. Postupne k nim pribudli ďalší gréckokatolícki spolubratia, Ján Cyril Zakopal, Vojtech Vasiľ Musil, Augustín Kliment, Leopold Efrém Kozelský a ďalší.

V roku 1931 bol postavený nový kláštor v Michalovciach. Dňa 18. septembra 1942 odišiel zo Stropkova posledný gréckokatolícky redemptorista.

Na žiadosť vladyku Pavla Petra Gojdiča sa od februára do apríla 1945 niekoľkí otcovia opäť venovali pastorácii gréckokatolíkov v meste a v širokom okolí. Zo strany predstavených kongregácie prišlo rozhodnutie, že v meste bude postavený nový kláštor a chrám. V roku 1946 bol kúpený dom s pozemkom. V dome, ktorý slúžil ako kláštor, bola zriadená dočasná verejná kaplnka, kde sa slúžilo do posviacky novovybudovaného chrámu svätých Cyrila a Metoda. Po februári 1948 komunistický režim už aj viditeľným spôsobom útočil proti gréckokatolíckej cirkvi. Keďže aj redemptoristi mali byť zlikvidovaní, svoje pôsobenie v Stropkove pred štátnymi úradmi definovali nie ako rehoľnú činnosť, ale ako zakladanie diecézneho pastoračného strediska. Z 13. na 14. apríla 1950 komunisti zlikvidovali veľkú časť mužských kláštorov v Československu. Aj stropkovskí redemptoristi boli internovaní, čím bola násilne prerušená pravidelná pastorácia gréckokatolíkov v meste.

Chrám a kláštor redemptoristov komunisti odovzdali k užívaniu pravoslávnej cirkvi. Gréckokatolícki veriaci sa nechceli zmieriť s týmto stavom. Hneď 14. apríla 1950 išli rehoľníkov brániť pred budovu Okresného súdu. Keď zistili, že ich vyviezli preč z mesta, rozhodli sa skryť z chrámu bohoslužobné predmety, plachty a rúcha, ale predovšetkým ikonu Matky ustavičnej pomoci. Najaktívnejší boli veriaci z Krušinca. V nedeľu 16. apríla príslušníci ZNB obkľúčili Krušinec. Veriaci dobrovoľne vrátili všetky ukryté predmety do stropkovského chrámu.

Do roku 1968 redemptoristi navštevovali mesto tajne, ako súkromné osoby. Dňa 5. mája 1968 v kostole Najsvätejšej Trojice otec Mikuláš Ďurkáň odslúžil gréckokatolícku liturgiu. Do mesta za krátky čas prišli aj Jozef Čverčko a Bohumil Čelůstka. Redemptoristi nemohli pred štátom vystupovať ako rehoľná komunita, preto v Stropkove pôsobili ako správcovia farnosti. Ako sa z rehoľného chrámu stalo centrum farnosti nie je známe, pretože sa o tom nepodarilo nájsť písomné svedectvá. Došlo k tomu pravdepodobne tak, že totalitný režim nedovolil návrat rehoľných komunít, preto majetok redemptoristov bol získaný v mene gréckokatolíckej cirkvi, ktorá takto v Stropkove mohla vystupovať ako farské spoločenstvo.

Redemptoristi plánovali ešte pred rokom 1950 postaviť nový kláštor, čo sa im nepodarilo. V auguste 1970 existoval projekt nového kláštora, ktorý bol pred štátnymi úradmi prezentovaný ako farská budova. Ani táto taktika nepomohla, aby dostal povolenie na realizáciu. Redemptoristi si preto začiatkom roka 1973 v blízkosti chrámu začali stavať súkromný dom, ktorý až do roku 1997 slúžil aj ako farská budova.

 

Až po novembri 1989 mohli redemptoristi pomýšľať na vybudovanie nového kláštora. Jeho výstavba bola realizovaná v rokoch 1993 – 1997. Kláštor zároveň poskytuje priestory aj farskému úradu. Dňa 20. júla 1997 ho posvätili generálny predstavený z Ríma Juan M. Lasso de la Vega a vladyka Milan Chautur CSsR z Košíc.

Prvú komunitu redemptoristov v novom kláštore vytvorili ihumen o. Štefan Vasilík, ktorý bol zároveň správcom gréckokatolíckej farnosti v Stropkove. A zástupca ihumena o. Michal Roško, ktorý spravoval aj farnosť Stropkov-Bokša, o. Miroslav Medviď, misionár, o. Mikuláš Tressa, kaplán v Stropkove, o. Jozef Vojtila, správca farnosti v Mikovej a o. Bohumil Čelůstka, ktorý bol na dôchodku.

Kláštor je miestom pre stretnutie mládeže zo Stropkova a jeho okolia, pre dni obnovy rôznych hnutí v Cirkvi (Oáza, Neokatechumenát, Obnova v Duchu Svätom) či duchovné cvičenia. Pri kláštore tiež pôsobí spevácky zbor sv. Cyrila a Metoda.