Redemptoristi - Stropkov

OZNAMY A ČLÁNKY

OZNAMY A ČLÁNKY

Liturgický program v priebehu týždňa

Oznamy Stropkov 16.02.2020

Dnes Vás srdečne pozývame na večiereň, ktorá bude o 1725 hod. Večerná sv. liturgia bude o 1800 hod.

Liturgický program v priebehu týždňa: sv. liturgie budú ráno o 6 30 hod. a večer o 18 00 hod.

V utorok je stretnutie deti, ktoré sa pripravujú na prvú sv. spoveď a na slávnostné sväté prijímanie  o 18 00 hod. v kláštore.

V stredu o 17 30 hod. bude Novéna k MUP a po nej sv. liturgia.

Vo štvrtok po večernej sv. liturgii sa pomodlime moleben k bl. Metodovi.

V piatok večerná sv. liturgia je zameraná na mládež a po liturgii bude Adorácia. Srdečné pozývame zvlášť mladých.

Sobota sv. liturgie budú ráno o 7 00 hod. a večer o 18 00 hod.

Na budúcu nedeľu sv. liturgie dopoludnia o 730 hod. (slovenská), o 930 hod. (cirkevnoslovanská) a o 11 00 hod. zameraná na rodiny z deťmi. Večerná sv. liturgia bude o 1800 hod. Pri všetkých sv. liturgiách  bude zbierka na náš chrám, keďže je posledná nedeľa v mesiaci. Stretnutie rodičov o 19 00 hod. v kláštore.

Oznam: Stretnutie pre deti v sobotu o 15 00 hod. v kláštore. Futbal bude o 16 00 hod.

Oznam: Stretnutie členov Arcibratstva Sv. Ruženca bude na budúcu nedeľu 23.02.2020 o 15 00 hod. Pozývame aj všetkých Vás drahý bratia a sestry na modlitebné stretnutie.

Oznam: Kto by mal záujem drahý bratia a sestry poukázať 2 % zo svojej dane z príjmu na našu michalovskú viceprovinciu redemptoristov alebo nášmu zboru,  vzadu pri časopisoch sa nachádzajú vyhlásenia. Už vopred Vám z úprimného srdca ďakujeme. 

Oznam: Aj tento rok počas jarných prázdnin organizujeme spolu s farnosťou bl. V. Hopka  akciu pod názvom FARNOSŤ NA ĽADE, ktorá sa bude konať v utorok 03.03.2020 v Hokejovej Arene vo Vranove nad Topľou. Rodiny s deťmi a mládež sa môžu nahlásiť v zakrestii (treba uviesť či pôjdete objednaným autobusom, alebo vlastným autom). Odchod autobusu bude cca o 9 00 hod. od cerkvi; cena je symbolické 1,- euro na osobu. Klzisko je objednane od 11 30 do 13 30 hod.    

Ohlášky:       

  1. Lukáš Hudzík bývajúci v Závadke a Jana Kačmárová bývajúci v Spišskej Novej Vsi. Ohlasujú sa po 3x.   

Kto by vedel nejakú cirkevno-právnu prekážku, aby tento pár nemohol uzavrieť sviatostne manželstvo, nech to oznámi na farskom úrade.

Liturgický program v priebehu týždeňa

Oznamy Stropkov 24.12.2017

Dnes o 15 00 hod. budeme sláviť Veľkú večiereň bez liturgie!!!  V nočných hodinách o 23 00 hod. bude Veľké povečerie  s lítiou a o pol noci bude polnočná sv. liturgia. Po každej sv. liturgii budú skauti s Betlehemským svetlom v kláštore.

Zajtra – Pondelok – Narodenie Pána – je to prikázaný sviatok – sv. liturgie budú – 7 30 hod. (liturgia sv. Bazila Veľkého), 9 30 hod. a o 11 00 hod. Po sv. liturgiách bude myrovanie. Večerná sv. liturgia nebude!!! Podvečer o 16 00 hod. Vás srdečne pozývame na Vianočné pásmo. Hosťom v programe bude Mgr. Miroslav Humeník so s jeho žiačkami. Srdečne ste pozvaný.

Utorok – Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke – je to prikázaný sviatok – sv. liturgie budú ako na sviatok Narodenia Pána –  7 30 hod., 9 30 hod. a o 11 00 hod. Večerná sv. liturgia nebude!!!

Streda – sviatok sv. Štefana –  sv. liturgie budú ráno o 8 00 hod. a večer o 17 30 hod. bude Novena k MUP a o 18 00 hod. bude sv. liturgia.

Štvrtok – Piatok – sv. liturgie budú ráno o 6 30 hod. a večer o 18 00 hod.

V sobotu sv. liturgia ráno o 7 00 hod., večerná sv. liturgia o 18 00 hod.                         

Na budúcu nedeľa – dopoludnia sv. liturgie budú ako obvykle 7 30 hod., 9 30 hod. a o 11 00 hod. (zameraná na rodiny s deťmi). Popoludní o 15 00 hod. bude modlitebné stretnutie arcibratstva svätého ruženca. Večerná sv. liturgia bude o 18 00 hod.  V nočných hodinách o 23 30 hod. bude Ďakovný Akatist a požehnanie s Eucharistiou. Pri všetkých sv. liturgiách  bude zbierka na náš chrám, keďže je posledná nedeľa v mesiaci. 

Boží služobníci

Boží služobníci

Začalo leto. Tešíme sa, že sa na chvíľu zmení životný režim, že sa tlak povinností na chvíľu zmierni. Oddych je veľmi dôležitý. Nie je to nejaký luxus, ale nutnosť. Hlavne ľudia, ktorí „nosia na pleciach“ starosti sveta, majú niekedy problém vypnúť. Často je to až nezdravý stav, do ktorého sa postupne dostali svojim životným štýlom. Často sa už nedokážu povzniesť nad veci. Do všetkého sú vždy ponorení a už – už sa začínajú dusiť.

Potešilo ma, že pápež pred pár dňami povedal veľmi potešujúce slová Božím služobníkom. Akoby im dal „dovolenie“ si odpočinúť. Akoby povedal, že to je normálne. Ponúkam zopár myšlienok z jeho príhovoru. Verím, že nám pomôžu trochu rozprestrieť krídla a uletieť na chvíľu preč, kde sa tešíme z Boha a z jeho stvoreného sveta. Toto kňaz adresuje kňazom, ale rovnako sa to vzťahuje na každého človeka, ktorý slúži Bohu akýmkoľvek spôsobom.

Na záver Roka kňazov, v piatok 11. júna večer po vešperách mal pápež s kňazmi na Námestí svätého Petra stretnutie, kde kňazi kládli otázky a pápež odpovedal.  Brazílsky kňaz Jose Eduardo Oliveira y Silva sa pápežovi posťažoval, koľko toho má na starosti. Povedal, že spravuje viacero farností naraz, a že nie je jediný. Doba sa mení, spoločnosť už nie tak preniknutá kresťanstvom ako kedysi. Práce je veľa. Otázka na pápeža bola takáto: „Vieme, že naše „aktivity“ nestačia. Ako ďalej Svätý Otče? Ktorým smerom?“

Pápež vyjadril radosť, že môže byť medzi kňazmi, ktorí sú ochotní slúžiť Pánovi zo všetkých síl. Povedal, že byť dnes farárom je veľmi náročné, predovšetkým v krajinách starovekého kresťanstva. Farnosti sú čoraz rozsiahlejšie. Je nemožné všetkých poznať. Nie je možné byť zaangažovaný do všetkých činností tak, ako sa to od kňaza očakáva. Nie je možné urobiť všetko to, čo by si človek želal urobiť, alebo čo by bolo potrebné urobiť, pretože naše sily sú obmedzené a situácie v spoločnosti sú čoraz komplikovanejšie a zložitejšie.

Najdôležitejšie je to, že veriaci vidia kňaza, ktorý nevykonáva len nejakú úlohu v presne vymedzenom pracovnom čase, po ktorom má voľno a žije si pre seba. Veriaci túžia vidieť kňaza zapáleného pre Krista, ktorý v sebe nesie oheň Kristovej lásky. Keď ľudia vidia radostného kňaza, budú vedieť pochopiť aj to, že všetko nezvládne urobiť, pochopia jeho hranice a budú sa mu snažiť nejako pomáhať.

Je dôležité, aby ľudia videli, že kňaz je plný Pánovej radosti, že sa teší z toho, že ho povolal Pán. Kňaz musí urobiť nejaké rozhodnutia, usporiadať si priority a uvedomiť si, čo je a čo nie je možné urobiť.

Kňazstvo stojí na 3 stĺpoch: na Eucharistii, na ohlasovaní evanjelia a láske k núdznym. V breviári zo 4. novembra je krásny text od Karola Boromejského, ozajstného pastiera, ktorý sa dokázal celý rozdať. On hovorí kňazom: „Nezanedbávaj svoju vlastnú dušu. Keď ju zanedbáš, nebudeš schopný druhým odovzdať to, čo by si chcel. Preto musíš mať čas aj pre svoju dušu.“  Osobná modlitba je to najdôležitejšie. Tam sa sýti naša duša a tam berieme zdroje na aktivitu.

Napokon si musíme s veľkou pokorou priznať svoje limity. Pripomeňme si scénu z Markovho evanjelia (6, 31), keď po všetkých tých „stresoch“ učeníkov, ktorí sa snažia urobiť všetko, im Pán hovorí: „Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu.“ Aj toto je práca, povedal by som pastoračná práca, nájsť v sebe pokoru, odvahu odpočinúť si. Láska k Pánovi nám teda ukáže správne priority a rozhodnutia, nájdeme správnu cestu. Pán nám pomôže.

P. Rastislav Dluhý, CSsR.

Boží služobníci v čase čast 2

Boží služobníci v čase čast 2

Začalo leto. Tešíme sa, že sa na chvíľu zmení životný režim, že sa tlak povinností na chvíľu zmierni. Oddych je veľmi dôležitý. Nie je to nejaký luxus, ale nutnosť. Hlavne ľudia, ktorí „nosia na pleciach“ starosti sveta, majú niekedy problém vypnúť. Často je to až nezdravý stav, do ktorého sa postupne dostali svojim životným štýlom. Často sa už nedokážu povzniesť nad veci. Do všetkého sú vždy ponorení a už – už sa začínajú dusiť.

Potešilo ma, že pápež pred pár dňami povedal veľmi potešujúce slová Božím služobníkom. Akoby im dal „dovolenie“ si odpočinúť. Akoby povedal, že to je normálne. Ponúkam zopár myšlienok z jeho príhovoru. Verím, že nám pomôžu trochu rozprestrieť krídla a uletieť na chvíľu preč, kde sa tešíme z Boha a z jeho stvoreného sveta. Toto kňaz adresuje kňazom, ale rovnako sa to vzťahuje na každého človeka, ktorý slúži Bohu akýmkoľvek spôsobom.

Na záver Roka kňazov, v piatok 11. júna večer po vešperách mal pápež s kňazmi na Námestí svätého Petra stretnutie, kde kňazi kládli otázky a pápež odpovedal.  Brazílsky kňaz Jose Eduardo Oliveira y Silva sa pápežovi posťažoval, koľko toho má na starosti. Povedal, že spravuje viacero farností naraz, a že nie je jediný. Doba sa mení, spoločnosť už nie tak preniknutá kresťanstvom ako kedysi. Práce je veľa. Otázka na pápeža bola takáto: „Vieme, že naše „aktivity“ nestačia. Ako ďalej Svätý Otče? Ktorým smerom?“

Pápež vyjadril radosť, že môže byť medzi kňazmi, ktorí sú ochotní slúžiť Pánovi zo všetkých síl. Povedal, že byť dnes farárom je veľmi náročné, predovšetkým v krajinách starovekého kresťanstva. Farnosti sú čoraz rozsiahlejšie. Je nemožné všetkých poznať. Nie je možné byť zaangažovaný do všetkých činností tak, ako sa to od kňaza očakáva. Nie je možné urobiť všetko to, čo by si človek želal urobiť, alebo čo by bolo potrebné urobiť, pretože naše sily sú obmedzené a situácie v spoločnosti sú čoraz komplikovanejšie a zložitejšie.

Najdôležitejšie je to, že veriaci vidia kňaza, ktorý nevykonáva len nejakú úlohu v presne vymedzenom pracovnom čase, po ktorom má voľno a žije si pre seba. Veriaci túžia vidieť kňaza zapáleného pre Krista, ktorý v sebe nesie oheň Kristovej lásky. Keď ľudia vidia radostného kňaza, budú vedieť pochopiť aj to, že všetko nezvládne urobiť, pochopia jeho hranice a budú sa mu snažiť nejako pomáhať.

Je dôležité, aby ľudia videli, že kňaz je plný Pánovej radosti, že sa teší z toho, že ho povolal Pán. Kňaz musí urobiť nejaké rozhodnutia, usporiadať si priority a uvedomiť si, čo je a čo nie je možné urobiť.

Kňazstvo stojí na 3 stĺpoch: na Eucharistii, na ohlasovaní evanjelia a láske k núdznym. V breviári zo 4. novembra je krásny text od Karola Boromejského, ozajstného pastiera, ktorý sa dokázal celý rozdať. On hovorí kňazom: „Nezanedbávaj svoju vlastnú dušu. Keď ju zanedbáš, nebudeš schopný druhým odovzdať to, čo by si chcel. Preto musíš mať čas aj pre svoju dušu.“  Osobná modlitba je to najdôležitejšie. Tam sa sýti naša duša a tam berieme zdroje na aktivitu.

Napokon si musíme s veľkou pokorou priznať svoje limity. Pripomeňme si scénu z Markovho evanjelia (6, 31), keď po všetkých tých „stresoch“ učeníkov, ktorí sa snažia urobiť všetko, im Pán hovorí: „Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu.“ Aj toto je práca, povedal by som pastoračná práca, nájsť v sebe pokoru, odvahu odpočinúť si. Láska k Pánovi nám teda ukáže správne priority a rozhodnutia, nájdeme správnu cestu. Pán nám pomôže.

P. Rastislav Dluhý, CSsR.

Boží služobníci v čase

Boží služobníci v čase

Začalo leto. Tešíme sa, že sa na chvíľu zmení životný režim, že sa tlak povinností na chvíľu zmierni. Oddych je veľmi dôležitý. Nie je to nejaký luxus, ale nutnosť. Hlavne ľudia, ktorí „nosia na pleciach“ starosti sveta, majú niekedy problém vypnúť. Často je to až nezdravý stav, do ktorého sa postupne dostali svojim životným štýlom. Často sa už nedokážu povzniesť nad veci. Do všetkého sú vždy ponorení a už – už sa začínajú dusiť.

Potešilo ma, že pápež pred pár dňami povedal veľmi potešujúce slová Božím služobníkom. Akoby im dal „dovolenie“ si odpočinúť. Akoby povedal, že to je normálne. Ponúkam zopár myšlienok z jeho príhovoru. Verím, že nám pomôžu trochu rozprestrieť krídla a uletieť na chvíľu preč, kde sa tešíme z Boha a z jeho stvoreného sveta. Toto kňaz adresuje kňazom, ale rovnako sa to vzťahuje na každého človeka, ktorý slúži Bohu akýmkoľvek spôsobom.

Na záver Roka kňazov, v piatok 11. júna večer po vešperách mal pápež s kňazmi na Námestí svätého Petra stretnutie, kde kňazi kládli otázky a pápež odpovedal.  Brazílsky kňaz Jose Eduardo Oliveira y Silva sa pápežovi posťažoval, koľko toho má na starosti. Povedal, že spravuje viacero farností naraz, a že nie je jediný. Doba sa mení, spoločnosť už nie tak preniknutá kresťanstvom ako kedysi. Práce je veľa. Otázka na pápeža bola takáto: „Vieme, že naše „aktivity“ nestačia. Ako ďalej Svätý Otče? Ktorým smerom?“

Pápež vyjadril radosť, že môže byť medzi kňazmi, ktorí sú ochotní slúžiť Pánovi zo všetkých síl. Povedal, že byť dnes farárom je veľmi náročné, predovšetkým v krajinách starovekého kresťanstva. Farnosti sú čoraz rozsiahlejšie. Je nemožné všetkých poznať. Nie je možné byť zaangažovaný do všetkých činností tak, ako sa to od kňaza očakáva. Nie je možné urobiť všetko to, čo by si človek želal urobiť, alebo čo by bolo potrebné urobiť, pretože naše sily sú obmedzené a situácie v spoločnosti sú čoraz komplikovanejšie a zložitejšie.

Najdôležitejšie je to, že veriaci vidia kňaza, ktorý nevykonáva len nejakú úlohu v presne vymedzenom pracovnom čase, po ktorom má voľno a žije si pre seba. Veriaci túžia vidieť kňaza zapáleného pre Krista, ktorý v sebe nesie oheň Kristovej lásky. Keď ľudia vidia radostného kňaza, budú vedieť pochopiť aj to, že všetko nezvládne urobiť, pochopia jeho hranice a budú sa mu snažiť nejako pomáhať.

Je dôležité, aby ľudia videli, že kňaz je plný Pánovej radosti, že sa teší z toho, že ho povolal Pán. Kňaz musí urobiť nejaké rozhodnutia, usporiadať si priority a uvedomiť si, čo je a čo nie je možné urobiť.

Kňazstvo stojí na 3 stĺpoch: na Eucharistii, na ohlasovaní evanjelia a láske k núdznym. V breviári zo 4. novembra je krásny text od Karola Boromejského, ozajstného pastiera, ktorý sa dokázal celý rozdať. On hovorí kňazom: „Nezanedbávaj svoju vlastnú dušu. Keď ju zanedbáš, nebudeš schopný druhým odovzdať to, čo by si chcel. Preto musíš mať čas aj pre svoju dušu.“  Osobná modlitba je to najdôležitejšie. Tam sa sýti naša duša a tam berieme zdroje na aktivitu.

Napokon si musíme s veľkou pokorou priznať svoje limity. Pripomeňme si scénu z Markovho evanjelia (6, 31), keď po všetkých tých „stresoch“ učeníkov, ktorí sa snažia urobiť všetko, im Pán hovorí: „Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu.“ Aj toto je práca, povedal by som pastoračná práca, nájsť v sebe pokoru, odvahu odpočinúť si. Láska k Pánovi nám teda ukáže správne priority a rozhodnutia, nájdeme správnu cestu. Pán nám pomôže.

P. Rastislav Dluhý, CSsR.

Boží služobníci v čase leta

Boží služobníci v čase leta

Začalo leto. Tešíme sa, že sa na chvíľu zmení životný režim, že sa tlak povinností na chvíľu zmierni. Oddych je veľmi dôležitý. Nie je to nejaký luxus, ale nutnosť. Hlavne ľudia, ktorí „nosia na pleciach“ starosti sveta, majú niekedy problém vypnúť. Často je to až nezdravý stav, do ktorého sa postupne dostali svojim životným štýlom. Často sa už nedokážu povzniesť nad veci. Do všetkého sú vždy ponorení a už – už sa začínajú dusiť.

Potešilo ma, že pápež pred pár dňami povedal veľmi potešujúce slová Božím služobníkom. Akoby im dal „dovolenie“ si odpočinúť. Akoby povedal, že to je normálne. Ponúkam zopár myšlienok z jeho príhovoru. Verím, že nám pomôžu trochu rozprestrieť krídla a uletieť na chvíľu preč, kde sa tešíme z Boha a z jeho stvoreného sveta. Toto kňaz adresuje kňazom, ale rovnako sa to vzťahuje na každého človeka, ktorý slúži Bohu akýmkoľvek spôsobom.

Na záver Roka kňazov, v piatok 11. júna večer po vešperách mal pápež s kňazmi na Námestí svätého Petra stretnutie, kde kňazi kládli otázky a pápež odpovedal.  Brazílsky kňaz Jose Eduardo Oliveira y Silva sa pápežovi posťažoval, koľko toho má na starosti. Povedal, že spravuje viacero farností naraz, a že nie je jediný. Doba sa mení, spoločnosť už nie tak preniknutá kresťanstvom ako kedysi. Práce je veľa. Otázka na pápeža bola takáto: „Vieme, že naše „aktivity“ nestačia. Ako ďalej Svätý Otče? Ktorým smerom?“

Pápež vyjadril radosť, že môže byť medzi kňazmi, ktorí sú ochotní slúžiť Pánovi zo všetkých síl. Povedal, že byť dnes farárom je veľmi náročné, predovšetkým v krajinách starovekého kresťanstva. Farnosti sú čoraz rozsiahlejšie. Je nemožné všetkých poznať. Nie je možné byť zaangažovaný do všetkých činností tak, ako sa to od kňaza očakáva. Nie je možné urobiť všetko to, čo by si človek želal urobiť, alebo čo by bolo potrebné urobiť, pretože naše sily sú obmedzené a situácie v spoločnosti sú čoraz komplikovanejšie a zložitejšie.

Najdôležitejšie je to, že veriaci vidia kňaza, ktorý nevykonáva len nejakú úlohu v presne vymedzenom pracovnom čase, po ktorom má voľno a žije si pre seba. Veriaci túžia vidieť kňaza zapáleného pre Krista, ktorý v sebe nesie oheň Kristovej lásky. Keď ľudia vidia radostného kňaza, budú vedieť pochopiť aj to, že všetko nezvládne urobiť, pochopia jeho hranice a budú sa mu snažiť nejako pomáhať.

Je dôležité, aby ľudia videli, že kňaz je plný Pánovej radosti, že sa teší z toho, že ho povolal Pán. Kňaz musí urobiť nejaké rozhodnutia, usporiadať si priority a uvedomiť si, čo je a čo nie je možné urobiť.

Kňazstvo stojí na 3 stĺpoch: na Eucharistii, na ohlasovaní evanjelia a láske k núdznym. V breviári zo 4. novembra je krásny text od Karola Boromejského, ozajstného pastiera, ktorý sa dokázal celý rozdať. On hovorí kňazom: „Nezanedbávaj svoju vlastnú dušu. Keď ju zanedbáš, nebudeš schopný druhým odovzdať to, čo by si chcel. Preto musíš mať čas aj pre svoju dušu.“  Osobná modlitba je to najdôležitejšie. Tam sa sýti naša duša a tam berieme zdroje na aktivitu.

Napokon si musíme s veľkou pokorou priznať svoje limity. Pripomeňme si scénu z Markovho evanjelia (6, 31), keď po všetkých tých „stresoch“ učeníkov, ktorí sa snažia urobiť všetko, im Pán hovorí: „Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu.“ Aj toto je práca, povedal by som pastoračná práca, nájsť v sebe pokoru, odvahu odpočinúť si. Láska k Pánovi nám teda ukáže správne priority a rozhodnutia, nájdeme správnu cestu. Pán nám pomôže.

P. Rastislav Dluhý, CSsR.